Až sa tak človeku slza za viečko vtíska, keď si pomyslí, ako sa na druhej strane planéty zomiera na hlad. Pritom- množstvo tej stravy ktorá takto skončí mohla byť ešte v pohode skonzumovaná. Ľudia totiž nerozlišujú medzi minimálnou trvanlivosťou a dátumom spotreby. Vnímajú tieto dva pojmy ako synonymá. Nuž ale- v praxi je medzi nimi veľký rozdiel.
Kým minimálna trvanlivosť je dátum, do ktorého je garantované, že si potravina uchová svoju predpokladanú kvalitu, a vlastnosti ako tvar, chuť a konzistenciu, tak dátum spotreby uvádza ten dátum, do ktorého je možné potravinu bezpečne skonzumovať. Jedná sa najmä o tie potraviny, ktoré z mikrobiologického hľadiska podliehajú rýchlej skaze, a tá môže pre človeka znamenať nebezpečenstvo zo zdravotného hľadiska. Pri minimálnej trvanlivosti sa jedná hlavne o tie potraviny, ktoré majú dlhšiu spotrebu- rôzne konzervy, mrazom či sušením spracované výrobky, ryža a pod.
Takže jasne a polopate– ak sa najete ryže, ktorá už vo vašej linke býva dlhšie ako by mala, je naozaj malá- a v podstate žiadna pravdepodobnosť, že si privodíte nejaké zdravotné ťažkosti. Ak si ale zamlsáte na mliečnom výrobku, ktorý za zatúlal na zadné miesto chladničky a vy ho objavíte pár dní či týždňov po dátume spotreby, je na vašom žalúdku a jeho schopnostiach, ako si s týmto prídelom poradí. Môže sa však veľmi rýchlo stať, že s toaletou budete nejakí čas naozaj nerozlučná dvojka. V tom lepšom prípade…
Ak sa tiež cítite troška previnilo, lebo pri triedení potravín niečo proste musíte vyhodiť, tak nezúfajte- nie ste v tom sami. Žiaľ. Podľa údajov Európskej komisie sa totiť ročne vyhodí okolo 89 miliónov ton potravín, čo je v prepočte zhruba 179kg na osobu. Šialené! Zoberte si pri tomto údaji, koľko ľudí žije na, či za hranicou chudoby, a koľko ľudí za ten rok zomrie na hlad.
Našťastie- na základe takýchto údajov sa Európsky parlament rozhodol zaviesť opatrenia, ktoré by znížili plytvanie potravinami. Na to, že sa to však deje od roku 2012 až také skvelé výsledky v tejto oblasti zatiaľ neboli dosiahnuté.
Tiež vás zaujíma, aké sú to opatrenia?
Nuž- rozhodne ste už v obchodoch videli regál, kde sa potraviny s končiacim dátumom spotreby predávajú za zvýhodnené ceny. Ďalším opatrením bola redistribúcia prebytočných potravín zo supermarketov a stravovacích zariadení, a tiež zrušenie dátumov spotreby na niektorých potravinách.
Ako zachraňovať jedlo doma?
Plánujte– pred nákupom skontrolujte svoje zásoby a nakupujte si na mieru. Nenakupujte hladní, a už vôbec nie bez zoznamu. Uprednostnite veci na váhu pred nezmyselne veľkými baleniami, ktoré aj tak nepoužijete celé.
Všímajte si– to, čo má krátku trvanlivosť nekupujte zbytočne na kartóny. Kúpte, zjedzte a takto dookola. Naučte sa, že dátum minimálnej trvanlivosti vôbec nie je to isté, čo dátum spotreby.
Uvedomte si, že vyhodené potraviny sú vyhodené peniaze. Vyhadzujete do kontajnera časť svojej výplaty v minciach? Zrejme nie. Tak prečo to robíte s jedlom?
Skladujte potraviny tak, ako je to odporúčané- aj suché tmavé miesto, tak to predsa nedáte na denné svetlo a priame slnečné lúče.
Systematizujte– ak máte prehľadne uložené potraviny, je menšia šanca, že si nevšimnete, že im končí spotreba.
Naučte sa jesť aj to, čo treba, nielen to, na čo máte chuť. Ak vždy a všade ukojíte svoje aktuálne chute, pravdepodobne menej populárne potraviny vo vašej domácnosti skrátka zhynú. A šup s nimi do koša.
Mrazte, čo sa dá- väčšina potravín má tú výhodu, že týmto spôsobom skladovania vydržia, a niekedy aj zachránia situáciu.
Ak už naozaj musíte jedlo vyhodiť, nakŕmte tým, čo sa ešte dá zvieratá, to, čo už sa nedá skompostujte.
Neukájajte si svedomie tým, že to nie je tak veľa jedla čo týždenne vyhodíte. Sme homo sapiens, tak využívajme to, čo nás ním robí- mozgy. Vážme si, že máme čo jesť, a vážme si aj práce svojich rúk. Lebo jedlo z neba nepadá. Na jedlo robíme…