Znie to ako úvod na depresívnu sonatínu, a nechcem teraz zľahčiť, že je to len prehnaný úvod. Pretože je to realita. Smutná. Tmavá. Ponurá.
Ani jedlo z vlastnej záhradky už nie je bio /hoci- rozhodne lepšia voľba ako mrkva z Madagascaru cestujúca k nám pol roka cez Čínu aj Ameriku- dobre, dobre, to už troška preháňam, ale pointa sedí/.
A tak od doby ľadovej, cez neviem aké všetky doby sme to dopracovali do doby jedovej.
Do doby, kde na jednej strane máme bio a eko veci, a na strane druhej sa doslova trávime. Sme chorí, nevládzeme, a prečo? Aj preto, že napriek pestrej škále jedál a produktov tých živín a vitamínov príjmeme žalostne málo. Namiesto nich sa dlávime pesticídmi, toxínmi, škodlivinami.
V malých dávkach, ale stále. Je predsa také jednoduché po prestresovanom dni kedy by sa pracovnými úlohami za popoludnie dali zapísať aj tri dni ľahnúť hode pupkom a zjesť niečo mastné, vyprážané, zaliať to sladkou vodou, pifkom a čakať kedy sa budeme môcť presunúť na stanovište „posteľ“.
Symptómy riešime, až keď je neskoro. Ignorujeme signály tela. Cítime sa nesmrteľní. Až nám zrazu spadne sánka, keď za dverami zbadáme povestnú „zubatú“ a nechápeme, kde sa u nás- večne živých a zdravých superľudí nabrala.
Niekedy naozaj až takýto krutý impulz otvorí ľudom oči, a začnú dbať na prevenciu.
Vyberajú si, čo zjedia.
Kvalitu uprednostnia pred kvantitou.
Peniaze investujú do prevencie, nie do liečby.
Zistia, že ich telo je schopné iného druhu pohybu ako slimačia prechádzka od chladničky po gauč.
Zistia, že obedná pauza a teplé jedlo nie sú nereálne.
Zbadajú, že dovolenka sa dá naozaj tráviť bez pracovných telefonátov, a pracovného stresu.
Uvedomia si, že roky pribúdajú, a prispôsobia tomu svoje tempo.
Stres sa naučia hádzať za hlavu /áno, dá sa to!/
Naučia sa žiť, nie prežívať.
Že sa vás to netýka? Mala by som vám pogratulovať, ale miesto toho vám posielam virtuálnu facku, aby ste sa z toho sna čím skôr prebrali. Každý človek má čo zlepšovať, je naozaj len malé percento tých, ktorí žijú „lepšie“. Tak čo si vyberáte? Život, či pomalé umieranie v desiatkach rokov?